Náš príbeh sa začal pred viac ako 30 rokmi, kedy sa stretli dvaja ľudia plní ambícií.
Naša hlava rodiny, tatino Peťo, sa venuje výrobe košíkov už 29 rokov.
,,Spomínam si na svoj prvý košík. Bol to nepodarok, no v kútiku duše som bol naň nesmierne hrdý. A viete čo? Doteraz ho mám odložený a s radosťou spomínam na svoje začiatky. K pleteniu ma priviedol jeden známy, ktorý mi ukázal základy a potom už nasledovala vlastná cesta plná pokusov a omylov. No vždy ma niečo hnalo vpred. S odstupom času som začal vymýšľať vlastné tvary tácok, všetko som vylepšoval a zdokonaľoval som sa natoľko, že dokážem pliesť so zavretými očami.“ Košikárstvo je naozaj ťažké remeslo, proces výroby sa nedá zjednodušiť a ani oklamať. Samozrejme, keď je u vás na prvom mieste kvalita. ,,Poviem vám, často ma bolia prsty, no pocit radosti z toho, že som niečo nové vytvoril, je omnoho silnejší.“ Každý jeden výrobok vzniká s veľkou dávkou trpezlivosti a lásky.“
Ďalej tu je tvorivá žienka, mamina Gabika, ktorú už ako malé dievča bavilo šiť oblečenie pre bábiky. Zobrala ihlu, niť, kúsok látky a vymýšľala nové modely a strihy. S odstupom času začala navrhovať oblečenie pre seba, mamu a dcéru. ,,Krajčírstvo som vyštudovala a venujem sa mu už 36 rokov. Aktuálne sa vo svojej tvorbe zameriavam na šitie detských hračiek, bábik a bytových dekorácií. Keď vyrábam nejakú hračku, vždy sa v myšlienkach prenesiem do detstva a pospomínam si, s čím som sa hrávala ja a ako sa hračky časom menia. Keď vidím, ako mi látka ožíva pod rukami, je to neopísateľný pocit radosti. Baví ma vymýšľať nové veci, ale najviac ma teší pohľad na deti, ktorým oči žiaria od radosti, že dostali novú hračku.“
No a nakoniec je tu ich dcéra Peťa. Pamätám si, že pastelky a farby som mala v ruke odmalička. Nebavilo ma chodiť na výtvarnú, pretože som musela kresliť to, čo kázali učitelia. Už vtedy som chcela ísť v kreslení vlastnou cestou. Prešla som si rôznymi výtvarnými technikami, no najviac mi učarovalo kreslenie a maľovanie na oblečenie, kabelky a doplnky. Páči sa mi, že dokážem z obyčajného bieleho trička vytvoriť niečo neobyčajné, originálne. Spočiatku som si maľované veci začala vyrábať len pre seba, no postupne sa moja tvorba zapáčila kamarátkam a už to išlo samé.“
Každý z nás má svoj tvorivý kútik. Okrem šitia, pletenia a maľovania realizujeme stále nové a nové nápady, vymýšľame ďalšie veci a diskutujeme, čo všetko by sme ešte mohli vyrobiť. Najviac nás však teší spätná väzba, ktorá sa k nám od vás dostáva, to nás ženie vpred. Máme radosť z toho, že ako rodina máme spoločné záujmy, ktoré nás navzájom spájajú a umožňujú nám tráviť veľa času spoločne.
Za to sme vďační najviac!
Foto: Peter Mrázik